Ľudské práva- Západ vs. Východ?

Autor: Modelová konferencia | 13.11.2011 o 17:56 | (upravené 17.3.2012 o 20:46) Karma článku: 5,02 | Prečítané:  264x

Už len necelý mesiac ostáva do vyvrcholenia jedinečného interaktívneho projektu Modelová konferencia Fakulty medzinárodných vzťahov. Za ostatné týždne sme priblížili dianie v troch sekciách a oboznámili sme vás s ich problematikou a témami. Dnes sa nám štvorlístok uzatvára. Štvrtou  a nemenej dôležitou súčasťou „modelovky“ je kultúrna sekcia. Za tému rokovaní si tento rok sekcia určila celosvetovo rezonujúcu problematiku ľudských práv. To, že ide o tému náročnú a nájsť kompromis je skutočne neľahké, nám potvrdila aj vedúca sekcie Barbora Kiszelyová. Študentka 5. ročníka na Fakulte medzinárodných vzťahoch a zároveň vedúca kultúrnej sekcie v rozhovore prezradila, o akých konkrétnych riešeniach rokujú, objasnila hlavný problém jednotného konceptu ľudských práv a na záver prezradila, o čo ju modelová konferencia najviac obohatila.

 

Prečo si sa Barborka rozhodla do „modelovky“ zapojiť?

V poslednom ročníku štúdia  som už mala pocit, že by som chcela sama niečo vytvoriť, mať nejaký predmet a pracovať na projekte, kde môžem prakticky využiť to čo aj  študujem a čomu sa chcem venovať. Je to jediný projekt tohto druhu na našej fakulte, preto je inšpirujúce byť jeho súčasťou a snažiť sa posunúť  úroveň modelovej konferencie  ďalej.

Mohla by si predstaviť bližšie tému kultúrnej sekcie  a povedať prečo si myslíš, že je táto téma dôležitá?

Za tohtoročnú tému kultúrnej sekcie sme si vybrali riešenie problematiky ľudských práv. Hneď ako padol návrh, že by sme mohli na rokovaniach riešiť ľudské práva, sme sa veľmi nadchli, že toto je niečo s čím by sa dalo pracovať. Ľudské práva sú veľmi diskutovanou a neutíchajúcou témou. Systém ochrany a zabezpečovanie ľudských práv sa veľmi líši v rôznych častiach sveta a každý aktér v medzinárodných vzťahov ma záujem si obhajovať svoj systém za najlepší. Zároveň je to veľmi citlivá téma, kde sa ťažko rokovacie strany zhodnú na kompromise. Bola  to istým spôsobom pre nás výzva, aby sme tento koncept zjednotili.

Aké sú rokovacie strany v tvojej sekcii  a ako to predbežne vyzerá s ich stanoviskami na prvé dva „drafty“? Zhodnete sa na niečom?

Rokovacími stranami sú Čína, USA, Európska únia, Japonsko, Mexiko, Africká únia, Amnesty International. Snažili sme sa posadiť za jeden stôl aktérov z rôznych kútov sveta a z rôznych oblastí, od svetových veľmocí, cez regionálne zoskupenia až po mimovládne organizácie. Naším cieľom bolo, aby  delegáti zastupovali rôzne politické a kultúrne systémy. To bol jediný spôsob, aby výsledný dokument mohol byť skutočne univerzálne platným pre všetkých. Avšak body ,na ktorých by sa delegáti štátov a organizácií stretli je úplne minimum.

S čím máš  osobne zatiaľ najväčší problém v „modelovke“?

Najťažšie je jednoznačne vyplniť  obsahovú stránku „modelovky“ tzn. písanie „draftov“. Až po prečítaní si stanovísk k môjmu prvému „draftu“ som zistila, že to bude omnoho ťažšie ako som si myslela. Zohľadniť návrhy a pripomienky všetkých delegátov a premietnuť ich do druhého „draftu“ tak, aby sa aspoň čiastočne všetkým vyhovelo, mi prišlo v tom momente ako nemožná úloha. Jediný spôsob ako nájsť kompromis, bolo hľadať aspoň nejaký ten spoločný bod, aspoň nejaké hodnoty, na ktorých by sa zhodli všetci. Tých bolo nakoniec len veľmi málo.

Myslíš, že je reálne, aby sa niekedy celosvetovo zjednotila koncepcia ľudských práv a vznikla tak jej právna ochrana jednotná pre všetky krajiny?

Osobne si myslím, že je to nemožné. Ľudské práva ako ich chápeme my, sa ukazujú byť iba výplodom západnej civilizácie. Hodnoty, ktoré my považujeme za samozrejmé sú inde vo svete vnímané úplne inak. Kým bude existovať rozdielnosť kultúr, dovtedy bude koncepcia ľudských práv nejednotná.

Každá kultúra poníma otázku ľudských práv  úplne odlišne. Západný svet považuje za prioritné  politické a občianske práva , zatiaľ čo východné kultúry (ako napríklad aj Čína) považuje za prioritné hospodárske a sociálne práva. Ako je možné pri  takýchto dvoch rozdielnych nazeraniach na ľudské práva prísť vôbec ku kompromisu  ?

Dobrá otázka a odpoveď je, že sa nedá prísť ku kompromisu. Je zúfalo nemožné presadiť hodnotový posun, v ktorom by sme dosiahli to, že ľudia by skutočne verili v rovnaký rešpekt ľudskej dôstojnosti, rovnosti a nediskriminácie každého. Minimálne bez vydobytia si práva veta najsilnejšími aktérmi v medzinárodných vzťahoch pri rozhodnutiach tykajúcich sa porušovania ľudských práv a prijímaní sankcii, sa spoločne nikdy nič neprijme. Aspoň nie legálne záväzný dokument alebo medzinárodná zmluva. V mojom druhom „drafte“ som navrhla sformulovanie a prijatie individuálnych národných plánov každým štátom, kde by sa nadefinovala ochrana a presadzovanie pravé tých ľudských práv, ktoré sú pre danú krajinu relevantné. Každá krajina je na rôznom vývojovom stupni, preto je zbytočné  a asi aj nemožné prijať záväzný dokument, ktorý by bol všeobecne aplikovateľný. V praxi by to znamenalo, že napríklad africké krajiny si dajú za cieľ zabezpečovanie potravinovej bezpečnosti, prístup k vode, budovanie stabilných inštitúcií, zatiaľ čo pre Spojene štáty americké sú tieto otázky už bezpredmetné a budú sa zameriavať na posilnenie politických práv, obmedzovanie vykonávania trestu smrti, alebo ochranu životného prostredia.

Ktorý z tvojich návrhov v „draftoch“ považuješ za kľúčový pre splnenie cieľa rokovaní?

Načrtla som tri návrhy a myslím si, že keby sa presadili, tak by každý z nich mohol ovplyvniť stav ľudských práv vo svete. Bola by som rada, keby sa v plnej miere podaril presadiť aspoň jeden, keďže ako som už povedala, je priam nemožné nájsť kompromis. Myslím, že práve prijatie individuálnych národných plánov, ktoré som spomenula v predchádzajúcej odpovedi, by mohlo byt kľúčové. Tento jediný návrh zohľadňuje rozdielnosť kultúr a tradícii zakotvených v jednotlivých krajinách.

V čom predstavuje zatiaľ projekt Modelovej konferencie pre teba najväčší prínos?

Veľa som sa naučila o problematike ľudských práv. Naučila som sa, v čom viazne  riešenie tohto konceptu, ktorý je na prvý pohľad taký samozrejmý, ale pri hlbšom skúmaní a zoznamovaní sa s hodnotami iných civilizácii, nájsť reálne riešenie také jednoduché už nie je. Ľuďom pochádzajúcim zo západných kultúr sa môžu javiť ich názory a hodnoty najsprávnejšie a môžu mať pocit, že práve tie naše hodnoty by mali byť aplikované aj v iných kultúrach a potom sa všetko vyrieši a všetci budú šťastní. Postupne ako pokračujú rokovania v sekcii som pochopila, ako veľmi sa mýlia. A ja spolu s nimi.

Ďakujeme  Barborke za rozhovor!

Pre viac informácií o kultúrnej sekcii a problematike ľudských práv navštívte webstránku Modelovej konferencie Fakulty medzinárodných vzťahov:
http://negociacie.euba.sk/culture-info.php

 

 

Natália Pindrochová

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Šitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.

KOMENTÁRE

Kotleba. Chlap, ktorý postavil Slovensko do pozoru

Zaprášený a vyblednutý strašiak v poli nás zmobilizoval.


Už ste čítali?