Nakoniec sa nič neudialo a ja som stála ráno o 7:30, 22.3.2013 pred Aulou Ekonomickej univerzity a rozmýšľala, ako to všetko dopadne. Príprava sály, registrácie a miest pre panelistov tvorila náplň mojej práce približne do 8:45. Potom sa s prichádzajúcimi hosťami začala zvyšovať nervozita. Stála som pri registrácií a vítala hostí, ale napriek tomu som už mysľou bola niekde v priebehu konferencie. Doteraz všetky naše výstupy a negociácie zostávali za dverami univerzity a nikto zvonku nemohol ohodnotiť ako dobre, alebo zle to všetko pripravujeme. Ale teraz tu boli predo mnou reálni ľudia- študenti, diplomati, odborníci a už o chvíľu si mali vypočuť naše návrhy. Už o chvíľu vyjdeme s kožou na trh...
O 9:40 bola väčšina ľudí na svojich miestach, či už v hľadisku alebo v paneli. Veľmi zaujímavé bolo pozorovať príchod diplomatov, ktorých s veľkou gráciou priviezli autá až pred aulu, kde ich už oficiálne privítala moja kolegyňa. Aj keď s malým meškaním, ale predsa, približne o 9:45 začala naša konferencia. Po úvodnom stručnom príhovore nášho supervízora sa k slovu dostal aj rektor Ekonomickej univerzity a nakoniec krátkym príspevkom aj predseda našej konferencie. Úvodné formality boli teda za nami. Bola som napätá ale len s mierou, keďže táto časť bola skôr oficiálnou povinnou jazdou, ktorú mali všetci traja spomenutí rečníci nacvičenú už pri iných príležitostiach. Teraz však prišiel na rad prvý panel bezpečnostnej sekcie venovaný rozvojovej pomoci pre Afganistan. Zloženie panelu bolo naozaj nanajvýš kompetentné- okrem predsedu a podpredsedu sekcie sa ho zúčastnili aj americký veľvyslanec, zástupca MZVaEZ SR a prezident World Afghan Professionals Organization. Keďže sme však mali malý sklz, nestihla sa rozvinúť širšia debata, ktorá by bola podľa tohto zloženia určite zaujímavá. Blížila sa jedenásta hodina, a tak moderátor panelu musel chtiac-nechtiac ukončiť panel a vyhlásiť prestávku.
Takže polčas zápasu bol takmer za nami. Prvý panel dopadol veľmi dobre a napätie organizátorov začalo veľmi pomaly opadávať. Napomohla tomu určite aj káva a občerstvenie, ktorým sme sa mohli počas prestávky osviežiť. Netreba však zaspať na vavrínoch, a tak sa pomaly presúvame k druhému panelu, ktorý sa ničím nenechal zahanbiť a v prítomnosti významných panelistov akými boli španielsky veľvyslanec, zástupca MZVaEZ SR a zástupkyňa MŽP SR, sa rozprúdila diskusia na tému vhodných opatrení v oblasti vízovej politiky štátov. Nedá mi nespomenúť jednu malú nervy-drásajúcu záležitosť- jeden z panelistov meškal a do poslednej chvíle sme nevedeli, kde je. Ale nakoniec šťastne dorazil a aj tento panel dopadol nad naše očakávania.
Bez prestávky sme sa potom konečne dostali k tretiemu- pre mňa srdcovému panelu. Bol to panel vytvorený z environmentálnej a ekonomickej sekcie, ktorej súčasťou som bola počas rokovaní aj ja. Zloženie panelu na vysokej úrovni sa dalo očakávať a okrem zástupcu z nemeckej ambasády sa ho zúčastnili aj pracovníci MŽP SR a MŽP ČR a zástupkyňa UNDP centra v Bratislave. Po úvodných pripomienkach k našim návrhom bol aj priestor na otázky z publika, ktorý bol patrične využitý.
Zdalo sa, že sa konferencia chýli ku koncu. Po ukončení panelu sme si aj s významnými hosťami mohli vydýchnuť pri čaši vína a dať za sprievodu hudby sláčikového kvarteta bodku za týmto podujatím. Nadšenie z úspešného ukončenia konferencie bolo vidieť na všetkých tvárach organizátorov pri fotení. Všetok elán, nápady a snaha, ktorú bolo treba vynaložiť, priniesli svoje ovocie a my sme s radosťou okolo tretej hodiny skonštatovali, že máme za sebou najúspešnejšiu modelovú konferenciu všetkých čias.
Autor: Daniela Nováková
