Keď študenti dávajú učiteľovi príučku

Autor: Modelová konferencia | 27.3.2013 o 8:13 | (upravené 27.3.2013 o 10:18) Karma článku: 6,99 | Prečítané:  1332x

Vediem projekt Modelovej konferencie študentov hospodárskej diplomacie. Nerád sa však staviam do pozície ich učiteľa, sú len o pár rokov mladší, vo veľa veciach sú ďalej ako ja. Malo by ma to tešiť, lebo ako sa hovorí v športových kruhoch- dobrého trénera robí zverenec od momentu, kedy mu dá na frak. A aj ma to teší; po vyvrcholení 7-mesačnej námahy záverečnými rokovaniami a veľkou plenárkou, mimoriadne! Aj keď som od nich dostal príučku.

Projektom som v minulých rokoch prešiel ako študentský koordinátor, asistent učiteľa a teraz ako mladý učiteľ. Ten sa snaží priblížiť vnímaniu študenta, zapracovávať čerstvé postrehy zo svojich študentských čias, občas však môže stratiť kontakt s realitou. Preto som rád, že tí moji mi pripomenuli nasledovné.

Študent vie prekvapiť. Vo svojom správaní bol iný, istým spôsobom čudný. Vynikajúca hlava, avšak nie vždy odhadol situáciu, písal dlhokánske a neprehľadné maily, skrátka začiatkom projektu by málokto povedal, že to bude chalan, ktorý (1) zachráni financovanie projektu podporou čisto z biznis sektoru. Dal dokopy svoje kontakty, jednoducho ale adresne komunikoval s tými správnymi ľuďmi; iný by sa okúňal a rozmýšľal nad zdvorilosťami. (2) Bol vynikajúci negociátor, lebo okrem vedomostí si pripravil rokovania v kuloároch, stavil na neformálne stretnutia tímu. (3) Excelentným spôsobom, ako rovný s rovným, komunikoval s veľvyslancami počas panelovej diskusie ktorú moderoval, nechýbal mu vtip ani slušnosť. Dokonalý prerod.

Zodpovednosť miesto plánu. Stratégie na papieri pomôžu, avšak podľa tohoročnej príučky usudzujem, že dôležitejšou je iniciatívnosť. Prosto, hlavne v menších tímoch proaktívna členka, trebárs z mediálneho tímu, dokáže vygenerovať hodnotný výstup, keď jej človek zverí zodpovednosť. Tá mimoriadne motivuje. Niektorí ju zneužijú, tí však pri kope zodpovedných u nás na fakulte nestoja za reč.

Nie o všetko treba prosiť. Vždy ma potešia ľudia s, ako ho ja nazývam, gazdinkovským reflexom. Tých netreba žiadať o poumývanie pohárov po akcii, či postaranie sa o roll-up-y. Učiteľ má pocit, že o čo nepožiada, to sa neudeje. Chyba. Na čo by však nemal zabudnúť je poďakovať, nech je to aj v podobe vareného vína.

Nie za všetko treba platiť. To môj dobrý kamarát a teraz študent, na moje počudovanie, dokazoval už dlhšie. Vždy mal kamarátov svojich kamarátov, ktorí vedeli za babku spraviť hocčo, od filmu cez web až po knihu v profesionálnej kvalite. K tomu nápad jeho spolužiaka požiadať sláčikové kvarteto o vytvorenie atmosféry k slávnostnej recepcii za 20 eur slovenských. No na nezaplatenie! (Kontakt na kvarteto Bellezza radi poskytneme a nakoniec sme im dali o trošku viac, čo nám rozpočet dovoľoval).

Nechaj to na nich, ale udaj smer. Aj napriek diplomu vo vrecku by som nikdy nepokryl témy ako obchodovanie s emisiami, či nenavrhol čo s Afganistanom po roku 2014 tak odborne ako naši čakatelia na oný diplom. To, ako odborne dokážu študenti poňať problematiku v troch draftoch a troch stanoviskách štátu, ktorý semester zastupujú je pre mňa obdivuhodné. Učiteľovi stačí dobre nastaviť tému. Dokonca si vedia poradiť aj s nie úplne vhodným impulzom, zo strany učiteľa, ako tomu bolo v politickej sekcii, za čo mi neostáva len sa predsedovi a delegátom ospravedlniť.

Daj viac na návrhy druhých ako na tie vlastné. Pocit stakeholdera študenta naštartuje. Aj keď som frfľal na nápad s novou grafikou projektu, ktorý z môjho pohľadu prišiel v najnevhodnejšom momente keď už všetko bolo rozbehnuté. Chalanisko sa chopil šance a tak vyzeráme moderne a štýlovo všetci, aj učiteľ hundroš.

Nasaď im chrobáka. Možno, že im to napadlo nezávisle od môjho chrobáka, ale bol som šťastný keď prirodzene, uvoľnene a s veľkým šarmom vystupujúce mladé dámy využili zopár networkingových a out-of-the-box praktík pri uvádzaní panelových diskusií. Veci, ktoré človek spomenie medzi rečou a ani nečaká, že ich niekto využije. Študent je veľmi vnímavý, aj napriek laptopom a padajúcim viečkam na hodinách.

Uber z ega. Tešil som sa, že v TA3 (link na reportáž) miesto dlhých rečí učiteľa zazneli trefné krátke komentáre študentov, bol to ich projekt, o nich a pre nich. Radosť multiplikuje aj predpoklad, že o to viac mamiek, otcov a starých rodičov ostalo z reportáže potešených. Ale mihol som sa v zábere aj pre tých mojich ;-)

Po pochopení hore uvedených príučiek však nakoniec mladému učiteľovi to ego pohladené ostane. A prívlastku moji študenti sa vzdať nemienim! Som na nich hrdý.

Autor: Michal Polgár, „učiteľ", doktorand Fakulty medzinárodných vzťahov

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Podozrivé inzeráty lákajú na zdravotné pomôcky. Sú to šmejdy

Načúvací prístroj alebo strojček, ktorý narovnáva krivý palec na nohe, by si ľudia mali vyberať u lekára, nie v inzerátoch.

KOMENTÁRE

Komédia na súdoch. Prečo nie sú prípady Majského a Čuňu uzavreté

Treba sa pýtať, kde sme urobili chybu.


Už ste čítali?